Biskupstvo Banská Bystrica

Lesy Biskupstva Banská Bystrica Do vlastníctva Biskupstva Banská Bystrica patria aj hospodárske lesy, ktoré sa nachádzajú na severe bývalej Tekovskej župy v oblasti Pohorie Vtáčnik, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. Spolu zaberajú rozlohu 4 583 ha. Ide o časť bývalého Sväopkrížskeho panstva, ktoré v minulosti spravovalo Biskupstvo Banská Bystrica. Tento majetok tvoril majetkovú základinu biskupstva o rozlohe viac než 13 800 ha.

Z histórie svätokrížskeho panstva Už v zakladacej listine Svätobeňadického opátstva v roku 1075 sa spomína Svätý Kríž ako mýtne miesto založeného opátstva. V polovici 13. storočia svätokrížske majetky získalo Ostrihomské arcibiskupstvo. Ostrihomský arcibiskup roku 1246 udelil obyvateľom Svätého Kríža a prisťahovalcom určité slobody a daňové úľavy, aby dosiahol hustejšie osídlenie územia. V neskoršom období arcibiskupstvo získalo ďalšie majetky. Koncom 17. storočia Svätokrížske panstvo bolo rozdelené na dva dištrikty – horný a dolný. K hornému dištriktu patrili tieto obce: Bartošova Lehota, Jastrabá, Janova Lehota, Kopernica, Kosorín, Lutila, Lovča, Lovčica, Nevoľné, Nová Lehota, Pitelová, Prestavlky, Stará Kremnička, Trubín. K dolnému dištriktu patrili tieto obce: Čajkov, Rybník, Tekovská Breznica, Tekovské Nemce.

Majetky uvedených katastrov malo vo vlastníctve Ostrihomské arcibiskupstvo do druhej polovice 18. storočia, ktoré zakladajúcou listinou z roku 1776 získalo Banskobystrické biskupstvo.

Z histórie správy majetku Správu majetkov Svätokrížskeho panstva riadil spočiatku biskup. Koncom 18. storočia túto agendu vykonával „fiškál panstva“ a začiatkom 19. storočia inšpektor, ktorý spolu s fiškálom, revízorom účtov a riaditeľom budov tvorili ústrednú správu biskupských majetkov.

Provizor dolného dištriktu mal sídlo v Rybníku a spolu s dvorským, obilníkom, kľúčiarom a polesným zodpovedali za hospodárske výsledky nimi spravovaných majetkov. Provizor horného dištriktu s podriadeným personálom (obilník, kľúčiar, geometer, dvorský, polesný a pisár) mal sídlo v Svätom Kríži nad Hronom.

V druhej polovici 19. storočia lesný majetok Svätokrížskeho panstva v hornom dištrikte prevzal do správy novozaložený Lesný úrad v Lutile a v dolnom dištrikte Lesná správa v Tekovskej Breznici. Správu majetkov celého panstva mal na starosti hospodársky správca, ktorý bol zodpovedný banskobystrickému biskupovi za hospodárske výsledky vo všetkých majetkoch panstva.

Po roku 1918 prevzala správu nad vojnou poznačeným majetkom Centrálna správa katolíckych cirkevných veľkostatkov v Bratislave. Roku 1922 hospodárenie prevzala Banskobystrickým biskupstvom založená Správa banskobystrických biskupských majetkov v Svätom Kríži nad Hronom. V týchto rokoch časť poľnohospodárskej pôdy a pasienkov rozparcelovali medzi miestne obyvateľstvo.

Od 1. októbra 1948 znárodnil vlastníctvo biskupstva štát a názov Správy banskobystrických biskupských majetkov zmenil na Riaditeľstvo banskobystrických lesov s majetkom v Svätom Kríži nad Hronom. Riaditeľstvo biskupských majetkov bolo zlikvidované koncom apríla 1949.

Po roku 1993 v rámci zákona č. 282/1993 Z. z. (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam) bola väčšia časť majetku vrátená Biskupstvu Banská Bystrica. Nový biskup časť majetku biskupstva predal, aby vybudoval zdecimovanú diecézu po 40. rokoch prenasledovania komunistickou diktatúrou.